Dnes je streda 18. septembra 2019 meniny má Eugénia zajtra Konštantín

Náboženský život v obci po roku 1989 PDF Vytlačiť

Zmenená spoločensko-politická situácia po roku 1989 priniesla aj priaznivejšie podmienky pre duchovnú činnosť kresťanských cirkví a náboženských spoločenstiev. Kazimír zostal aj po „nežnej revolúcii“ sídlom rímskokatolíckej farnosti. Rímskokatolícki veriaci sa zúčastňujú služieb Božích v Chráme sv. Štefana. Podľa štatistických údajov z roku 2001 bolo v obci 558 veriacich rímskokatolíckej cirkvi. Funkcie správcu farnosti vykonávali: d.p. Andrej Labanc a od 1. 7. 1998 Mgr. Pavol Štefurik.

Druhou najpočetnejšou v obci je gréckokatolícka cirkev, ktorá patrí pod farnosť v Brezine. Veriaci majú vlastný chrám pomenovaný po svätých Cyrilovi a Metodovi. Funkcie gréckokatolíckych kňazov v obci vykonávali: d.p. Alexej Miroššay, Mgr. Ján Hreško /od 15. 7. 1996/ a Mgr. Michal Krajňák /od 1. 8. 2003/.  Pri sčítaní obyvateľstva roku 2001 sa ku gréckokatolíckej cirkvi v obci hlásilo 252 veriacich.

Vyvrcholením úsilia gréckokatolíkov v Kazimíri bolo ukončenie prestavby bývalého kostola evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na gréckokatolícky chrám. Posviacka chrámu, oltára a žertveníka sa konala 13. 9. 1992 a vykonali ju košický apoštolský exarcha, vladyka Milan Chautur. Chrám bol rozšírený o sakristiu, schodište, chór a vežu. Týždeň pred posviackou chrámu duchovný otec Alexej Miroššay posvätil tri zvony. Dva najväčšie,  nazvané „Andrej“ a „ Alžbeta“,  venovala chrámu vdova Alžbeta Demková, čím splnila vôľu svojho nebohého manžela Andreja. Tretí zvon zakúpili zo zbierky veriaci obce.

V obci žijú aj veriaci iných náboženstiev, resp. náboženských spoločností. K reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorá je treťou najpočetnejšou sa roku 2001 hlásilo 53 veriacich. Z farnosti Brezina prichádza do obce farárka Dita Stašová. Treba vyjadriť obdiv a uznanie málopočetnej skupine veriacich reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorí dokázali  obnoviť a posvätiť svoj kostol 20. 8. 2005. Posviacku obnoveného kostola vykonal biskup reformovanej kresťanskej cirkvi mons. Erdélyi.

V obci je aj päť evanjelikov augsburského vierovyznania. Rovnaký počet je aj pravoslávnych veriacich, ktorí chodia do kostola v Byšte.

K náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi  sa v obci hlási jeden občan. Výsledky sčítania roku 2001 potvrdili, že v obci bolo  5 občanov bez vyznania a iné resp. nezistené vyznanie mali traja obyvatelia.

Rekonštrukcia budovy základnej školy, ktorá sa nachádzala v schátralom stave sa uskutočnila v školskom roku 1992/1993. V zadnej časti budovy bola vymenená strecha, modernizované sociálne zariadenie s umyvárňou, vydláždené chodníky, vybudované nové oplotenie, upravené priečelie a školský dvor. Po prijatí Ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky vo Federálnom zhromaždení ČSFR 25.11.1992 vznikla 1.1.1993 samostatná Slovenská republika. Obec Kazimír oslávila tento významný medzník v našich národných dejinách o polnoci z 31.12.1992 na 1.1.1993 za účasti starostu, obecného zastupiteľstva a miestnych občanov. Vznik Slovenskej republiky oznamoval všetkým aj hlahol zvonov z miestnych kostolov. Po vzniku Slovenskej republiky obecná samospráva pracovala bez väčších zmien.

Obyvatelia obce si 16. 7. 1995 pripomenuli spolu s pozvanými hosťami 725. výročie prvej písomnej správy o Kazimíri. Oslavy pripravil Obecný úrad v Kazimíri v spolupráci s Vlastivedným múzeom  v Trebišove.

Začiatok druhého obdobia činnosti orgánov  samosprávy /1994-1998/  predznamenali komunálne voľby 18. – 19. 11. 1994. Na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva predsedníčka miestnej volebnej komisie Ružena Lukčíková oboznámila  poslancov s výsledkami volieb do samosprávy obce.  Starostom obce sa stal Vojtech Tomko, jeho zástupcom Ladislav Farkaš. Poslancami obecného zastupiteľstva boli Pavol Dvorový, Eva Džubáková, Ladislav Farkaš, Michal Farkaš, Peter Greškovič, Milan Hrabovský, Marta Labancová, Andrej Marci, Mária Mitrová, Jozef Moskaľ,  Mgr. Marta Staurovská. Predsedom finančnej komisie sa stala Marta Staurovská, komisie verejného poriadku Jozef Moskaľ.

Z investičných akcii, ktoré realizoval obecný úrad v roku 1995, boli najdôležitejšie tieto: vybudovanie cesty na miestnom cintoríne a obnovenie zvonice v časti obce Malý Kazimír.

V roku 1996 došlo k zavedeniu nového územno-správneho členenia. Obec Kazimír sa stala súčasťou Košického kraja.

Z rokovania obecného zastupiteľstva vyplýva, že 9. 12. 1996 bol do obecných rozvodov prvýkrát napustený plyn. Značné problémy mala obec s  likvidáciou divokých skládok občanmi,  ako aj s platením daní najmä u firmy Agrova, s.r.o. Kazimír.

Voľby do samosprávnych orgánov obcí 13. – 14. 11. 1998 nepriniesli v Kazimíri závažnejšie zmeny. Predsedníčka miestnej volebnej komisie Mária Uličná predložila ich výsledky na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva 15. 1. 1999. Zo 639 registrovaných voličova sa volieb zúčastnilo 459 občanov /71,83%/. Počet platných odovzdaných hlasov  bol 415, neplatných 44.  Z 28 kandidátov na poslancov zvolili občania 11 poslancov obecného zastupiteľstva. Stali sa nimi: Mária Mitrová /277 hlasov/, Ladislav Farkaš /217/, Ján Černej /172/,  Mgr. Marta Staurovská /159/, Ladislav Rojtáš /147/, Ing. Andrej Jurko /140/, Jozef Tomko /136/, Eva Horváthová /133/, Jozef Moskaľ /128/, Ján Michalko /127/, Stanislav Man /117/. Na funkciu starostu obce bolo odovzdaných 444 platných hlasov, 15 neplatných. Z troch kandidátov na túto funkciu dostal Vojtech Tomko 344 hlasov, Mária Pastirčáková 70 a Anna Beľušová 30 hlasov. Starostom obce sa tak stal  opäť Vojtech Tomko.

 

Obecné zastupiteľstvo schválilo 26. 10. 1999 uznesenie o združení finančných prostriedkov na údržbu miestneho cintorína a požiarny poriadok obce. Súčasne sa riešili úlohy súvisiace s vyčistením potoka Izra, rozširovaním elektrickej siete, či prideľovaním finančných prostriedkov na odstránenie následkov snehovej kalamity.

Obec  mala v roku 1999 rozpočet 1 862 820 Kčs.

K 31. 12. 1999 mala obec 984 obyvateľov, z toho 49,5% mužov /487/ a 50,5%  /497/ žien. Na jeden kilometer štvorcový žilo v obci 98,4 obyvateľov. Priemerný vek občanov dosiahol 35,65 roka, mužov 33,53 roka, žien 37,72 rokov. Z 984 obyvateľov bolo 978 slovenskej /99,39%/, traja českej /0,30%/, traja maďarskej národnosti /0,30%/.

Z hľadiska vekovej štruktúry bolo na konci decembra 1999 v predproduktívnom veku /0-14 rokov/ 204 detí /20,73%/, produktívnom /15-59 rokov/, 575 obyvateľov /58,43%/ a v poproduktívnom veku 205 osôb /20,83%/. Kazimír tak patril medzi tie obce v regióne, ktoré rapídne nestarli a mali primerané zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku.

Oveľa horší stav bol v zamestnanosti občanov obce. Počet zamestnaných sa znížil zo 107 /1996/ na 45 /1998/. Väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve. Kým v roku 1996 pracovalo v tomto odvetví 104 zamestnancov, tak v závere roka 1998 už iba 41 osôb. V priemysle pracoval roku 1998 iba jeden zamestnanec a v službách traja obyvatelia obce. V závere uvedeného roka bolo v Kazimíri 67 nezamestnaných, z toho 22 žien , čo bola nelichotivá štatistika.

Obec Kazimír tvorilo z hľadiska občianskej a technickej vybavenosti v závere roka 1998  258 bytov s rozvodnou sieťou plynu zo 162 plynovými prípojkami a 201 odberateľmi plynu. Problémom obce bol verejný vodovod a kanalizácia. Všetky miestne komunikácie v dĺžke štyroch kilometrov boli bezprašné, rovnako ako chodníky v dĺžke 2 kilometrov. Z celkovej plochy verejnej zelene 6,8 ha bolo 6 ha parkovej, čo je priaznivé východisko pre kvalitnú zónu oddychu v obci.

V štruktúre ekonomiky obce bolo v závere roku 1998 6 právnických osôb, z toho 2 spoločnosti s ručením obmedzeným a štyri neziskové organizácie. V obci podnikalo 16 fyzických osôb, z toho 11 živnostníkov a 5 súkromne hospodáriacich roľníkov.

Obecné školstvo tvorilo v školskom roku 1998/1999 jednotriedne predškolské zariadenie /materská škola/ s 31 žiakmi a základná škola, 1.- 4. ročník s dvomi triedami a 38 žiakmi.

Maloobchodnú sieť tvorili štyri predajne s potravinárskym,  jedna so zmiešaným tovarom   a pohostinstvo.

Kultúrny život v obci sa uskutočňoval prevažne v kultúrnom dome, čitateľské aktivity v pobočke verejnej knižnice so 107 registrovanými používateľmi. Miestni športovci využívali jedno futbalové ihrisko. V obci sa nenachádzalo žiadne ubytovacie zariadenie  v rámci turistického ruchu.

Projektová príprava výstavby skupinového vodovodu v dvoch etapách bola schválená obecným zastupiteľstvom 25. 4. 2001. Do združenia pohraničných obcí VK – ČOV /vodovod, kanalizácia ČOV/ vstúpil Kazimír 26. 2. 2001. Začal tým už niekoľko rokov trvajúci proces realizácie tejto veľmi náročnej stavby. Výstavba prípojky vodovodu, rozvodov pitnej vody a kanalizačnej siete je doposiaľ neukončeným problémom, na ktorom sa naďalej obec aktívne zúčastňuje.

Z investičných stavebných akcií ukončených roku 2001 z obecného rozpočtu si zaslúži osobitnú pozornosť výstavba a odovzdanie Rozlúčkovej  siene /Domu smútku/ v obci s finančným nákladom 2 267 643,- Sk.

V dňoch   6.7.decembra 2002 sa konali komunálne voľby, ktorých výsledky boli následovne: O funkciu starostu sa uchádzali 5 kandidáti, z ktorých najviac hlasov získal Vojtech Tomko /220/, čím sa stal starostom obce. Za poslancov boli zvolení: Ing. Jana Rendešová, Mgr. Marta Staurovská, Bohuš Juhás, Michal Farkaš, Pavol Džubák, MUDr. Mária Labancová Jozef Kondáš. Zo zvolených poslancov sa mandátu vzdala Mgr. Marta Staurovská pre nezlučiteľnosť funkcie riaditeľky ZŠ a poslanca OU. Ako náhradník sľub zložila Mária Podolinská. Za hlavného kontrolóra obce bola zvolená Ing. Ingrid Grimlingová.

 

Ďalšou investičnou akciou bola rekonštrukcia kultúrneho domu, ktorú sa podarili úspešne ukončiť roku 2003. Vyžiadala si hodnotu diela 1 200 tis. Sk. Súčasne v časti Malý Kazimír  sa realizovala prestavba klubu dôchodcov v hodnote 800 tis. Sk.

Dňa 2. septembra 2006 sa uskutočnili celoobecné oslavy pri príležitosti uvedenia symbolov obce do užívania. Pri tejto príležitosti sa konal akt posviacky symbolov obce v rímsko-katolíckom kostole za účastí zástupcov obce a farárov rímsko-katolískej cirkvi, grécko-katolíckej cirkvi a reformovanej kresťanskej cirkvi. Oslavy boli spojené s vystúpením folklórnych súborov v miestnom parku.

Dňa 2. decembra 2006 sa konali voľby do orgánov samosprávy obce.  O funkciu starostu sa uchádzalo 5 kandidátov, z ktorých najviac hlasov získal Slavomír Moskáľ, čím sa stal starostom obce.  Za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení títo občania: František Farkaš, Bohuš Juhás, Vojtech Tomko, Viera Horňáková, Roman Tomko, Peter Chomišák, Peter Greškovič.

Vláda SR svojim uznesením čís. 416/2007 dňa 9.5.2007 rozhodla o bezplatnom prevode budovy oddelenia hraničnej kontroly. Po rekonštrukcii bude táto budova slúžiť na obecné účely.

Obec má vypracovaný Komunitný plán a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v ktorom si vytýčila základne ciele a úlohy na nasledujúce obdobie:

 

  • Rekonštrukcia budov vo vlastníctve obce
  • Úprava a obnova miestneho parku
  • Vybudovanie vodovodnej a kanalizačnej siete
  • Oprava a vybudovanie chodníkov a miestnej komunikácie
  • Vybudovanie športových areálov v parku
  • Vytvorenie oddychovej zóny v Malom Kazimíri
  • Rekonštrukcia autobusových zastávok
  • Skrášlenie verejných priestranstiev
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia a rozhlasu
  • Spevnenie brehov miestnych potokov
  • Zriadenie klubu dôchodcov a klubu mládeže
  • Vybudovanie obecnej tržnice za účelom predaja tovaru pre občanov obce
  • Poskytnutie služieb občanom
  • Modernizácia knižnice výpočtovou technikou
  • V rámci odpadového hospodárstva zabezpečenie komplexného programu likvidácie biomasy
 

Separovaný zber

september 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Počasie

 
booked.net

Ankety

Čo Vám najviac chýba v našej obci?
 

Kto je online..

Aktuálne máme 102 hosti prítomný