Zaujímavosti

Kultúrne pamiatky v obci Kazimír

Obecný park Kazimír – Prírodno-krajinársky park, ktorý sa nachádza v našej obci na ploche 6 hektárov tvoril časť bývalého zemepanského sídla a kedysi bol pýchou obce. Svojou historickou zeleňou svedčí o vyše dvesto ročnej kultivácií bohatého sortimentu cudzokrajných a domácich drevín a krov, ktoré tu impozantným rozložením tvorili čarovnú oázu ticha…čítaj ďalej 

Zaujímavosti v okolí

Termálne kúpalisko Sárospatak

Mesto Sárospatak je centrom historickej vinárskej oblasti Tokaj-Hegyalja, kde dozrieva hrozno na svetoznáme tokajské víno.Termálne kúpalisko Sárospatak ponúka niekoľko krytých bazénov s termálnou vodou a niekoľko vonkajších bazénov. Nachádza sa tu rozľahlé vonkajšie kúpalisko s detským bazénom a bazénom s vodnými atrakciami. Kúpalisko je situované v rozľahlom parku so športovými ihriskami. Termálne kúpalisko Sárospatak zároveň poskytuje fyzioterapeutické služby, wellnes programy a niekoľko druhov sáun a kúpeľov. Súčasťou komplexu sú ubytovacie služby a reštaurácie.

Gejzír Herľany

Gejzír Herľany je jediný studený artézsky prameň v Európe. Nachádza sa 28 km východne od Košíc. Dostanete sa tam hlavným ťahom z Košíc na Michalovce. V obci Bidovce odbočíte doľava na Herľany. Gejzír Herľany bol objavený roku 1870 pri hľadaní výdatnejších minerálnych zdrojov pre Herľanské kúpele. Aktivovaný bol umelo, približne 400 metrov hlbokým vrtom. V súčasnosti má Gejzír Herľany podobu fontány v areáli historického parku kúpeľov Herľany – Rankovce. Gejzír samovoľne strieka s periódou 32 – 34 hodín. Pri erupcii, ktorá trvá približne 35 minút, dosahuje výšku až do 20 metrov. Čas erupcií je možné zistiť na stránke obce Herľany. Gejzír Herľany je raritou, pretože podobné gejzíry nájdete len na Islande. Bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor a národnú prírodnú pamiatku.

Hrad Slanec 

Vo výraznom znížení hrebeňa Slanských vrchov na východnom Slovensku leží obec Slanec, nad ktorou sa vypína vrch so zvyškami stredovekého hradu. V listine z roku 1230 sa uvádza ako hrad chrániaci sklad soli. Po prvých majiteľoch Abovcoch ho získali Drugethovci, ktorí k nemu v 14. storočí pristavili ústrednú vežu, ktorá je dnes dominantným prvkom hradnej zrúcaniny. Počas Thökölyho povstania hrad v roku 1679 zbúrali cisárske vojská. Charakteristickou hradnou siluetou je veža Nebojsa, od ktorej je pekný pohľad na okolitú krajinu.

Jazero Izra 

Jazero Izra sa nachádza približne 35 kilometrov od Košíc v katastri obce Slanská Huta. Patrí do geografickej oblasti juhovýchodného úbočia Veľkého Miliča, v širšom kontexte Slanských hôr.
Izra vznikla zosuvom pôdy a jej pôvodná plocha bola 3,7 hektára. Umelým zvýšením pôvodnej prirodzenej hrádze sa plocha jazera zvýšila na súčasných 5 hektárov. Maximálna hĺbka vody je 8 metrov, avšak vplyvom zanášania dna sa táto hĺbka zmenšuje. Nadmorská výška jazera je 434 metrov. V okolí Izry sa nachádza viacero malých jazierok a mokradí.

Kúpele Byšta 

Kúpele Byšta sú známe od roku 1867 ako grófske kúpele na liečbu reumatických chorôb a v minulosti to bolo okresné stredisko cestovného ruchu. Ležia uprostred listnatých lesov Slanských vrchov. Nachádzajú sa v nadmorskej výške 186 metrov na Slovensko- maďarskej hranici,10 km na západ od Michalian.

Zemplínsky dobrodružný park – Sátoraljaújhely

 Stredisko sa nachádza na úpätí Vysokého vrchu kulminujúceho v bode 513 m.n.m., len tri kilometre od hraničného priechodu Slovenské Nové Mesto (okr. Trebišov) / Sátoraljaújhely. Hlavnými ťahákmi strediska sú sedačková lanovka, bobová dráha, celoročne otvorená lyžiarska zjazdovka, summertubing a lanový park.

Najdlhšia lanovka v Maďarsku

 Je ňou dvojsedačková turistická lanovka v Novom Meste pod Šiatrom. S dĺžkou 1400 metrov je najdlhšou, prekonáva prevýšenie 374 metrov, premáva rýchlosťou 1,5 m/s, jej prepravná kapacita je 400 os/h a čas prepravy 24,8 minút. Má medzistanicu. Premiestnená bola z talianskeho strediska Tarvisio v roku 2002. Prepravuje turistov z údolia na vrchol Vysokého vrchu, odkiaľ je z rozhľadne nádherný výhľad na okolitú krajinu v Maďarsku aj na Slovensku. Medzistanica umožňuje prístup k lyžiarskym zjazdovkám, ktoré sa nachádzajú v hornej časti. Je k nim aj prístup autom.

Umelá zjazdovka

 Bezpochyby najzaujímavejšou atrakciou areálu je 330 metrov dlhá a 30 metrov široká zjazdovka pokrytá umelou hmotou. Bola otvorená vlani v decembri. Jej vlastnosti umožňujú lyžovanie a snowboardovanie počas celého roka nezávisle od snehovej pokrývky. Nie je potreba požičať si špeciálne športové vybavenie. V trase staršieho lyžiarskeho vleku Tatrapoma, ktorý slúži na vývoz, je však zabudovaných niekoľko valcov, ktoré slúžia na mazanie sklzníc lyží a boardov neškodnou tekutinou.

Bobová dráha: dlhá a lacná

 Bobová dráha v Zemplínskom dobrodružnom parku je dlhá 2275 metrov, čo ju zaraďuje na prvé miesto v strednej Európe. Jazda je vďaka svojej dĺžke zaujímavým zážitkom. Veľmi príjemné sú ceny – nakoľko prevádzkovateľom je samospráva mesta a projekt bol vybudovaný s európskou pomocou, jedna jazda stojí iba cca 1,80 eur. Kilometer jazdy tak vychádza na približne 80 centov.  V stredisku sa ďalej nachádza náučný chodník, summertubing (jedna jazda 75 centov), lanový park so štyrmi trasami, bufety a ubytovacie zariadenia.

Hrady a hrádky Zemplína – Kazimír

 Šľachtický hrádok, ktorý kedysi stál nad obcou, sa dodnes týči na miestnom návrší zvanom Hrunok. Na nižšie položenej vyvýšenine priliehajúcej k Hrunku stojí pôvodný stredoveký dedinský kostol (dnes slúžiaci miestnej kalvínskej farnosti).

Ak budete prechádzať obcou Kazimír kopec s hrádkom sa nachádza blízko stredu dediny, trochu ďalej od hlavnej cesty. Asi najlepšie urobíte, ak sa budete orientovať podľa polohy starého dedinského kostola, keďže je hneď pri hrádku (kostol uvidíte aj na nasledujúcich fotkách). Na ostatné sa stačí spýtať miestnych, ochotne vás nasmerujú a poradia vám, kde sa oplatí zaparkovať.

POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV

O dejinách neveľkého kazimírskeho hrádku sa nezachovali žiadne priame záznamy, iba zrúnaniny samotnej stavby. Jedinou časťou ruín, ktorá dodnes stojí, je stena bývalej hlavnej obytnej stavby. Architektonický vývoj stavby môžeme len hádať. Hrádok jestvoval možno už v druhej polovici 13. storočia, s istotou však môžeme hovoriť o jeho existencii až v období 14. – 15.  storočia.

Pôvodný stredoveký dedinský kostol, miestnym kalvínom slúži prerušovane od 16. storočia. Situovaný na svahu kopca Hrunok, len niekoľko metrov nižšie od lokality bývalého hrádku…

Priehlbenina s vytŕčajúcimi zvyškami muriva. Patrilo buď jednej zo stien obytnej budovy  alebo základom obvodových opevnení hrádku. Na viacerých miestach Hrunka sú sporadicky viditeľné aj stopy po zaniknutých obranných valoch a nehlbokých priekopách, ktoré obkolesovali vrchol kopca, na ktorom sa hrádok nachádza.

Tak, to je on, kazimírsky hrádok – presnejšie jeho obytná budova. Vravíte, že je to len jedna mizerná osamelá stena ? Máte pravdu, bohužiaľ sa viac nezachovalo… Iróniou osudu je, že posledné zvyšky hrádku s výnimkou steny zanikli už pred vyše 250 – 300 rokmi. Stena však ako na potvoru stojí dodnes a zjavne neoxiduje až tak závratne, ako by ste od nej čakali. Steny stavieb v hrádku boli patrične hrubé a robustné. Ako ste si už určite všimli, stena má aj v dnešných časoch zodpovednú úlohu – nesie na svojom vrchole dlhoročne obývané bocianie hniezdo.

Zdroj:

-Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990

-Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007

-Pôdorys hrádku Kazimír – z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2009)-internet: www.blog.sme, Peter Molnár

Zverejnené 4. januára 2021.
Upravené 6. apríla 2021.