Na prelome 19. a 20. storočia obec charakterizovala zástavba z pôvodných zrubových a hlinených domov, ktoré boli omazané a obielené. Mali sedlovú i valbovú šindlovú alebo slamenú strechu. Na dvore obyčajne stála letná kuchyňa s murovaným komínom.
Pôvodné hlinené domy z nepálených tehál /valkov/ boli trojpriestorové /predňa chiža, priklet, zadňa chiža/, príslušenstvo tvorili komora a maštaľ so samostatnými vchodmi. Valbové strechy so stupňovite ukladanou slamou /kičkami/ boli spevnené na hrebeni koníkmi. Podlahy v domoch boli mastené, podmurovka omazaná na tmavo. Príslušenstvom sedliackeho domu bola drevená stodola so stohom slamy.
Koncom 19. storočia patrili majetky v Malom Kazimíri grófke Vayovej. 27 Zamestnanie obyvateľstva sa v podstate nezmenilo. Občania Malého Kazimíra sa živili poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a prácou v lesoch.