Aktuality

Aktuálne informácie a dianie v obci Kazimír.

Najstaršia písomná správa a pomenovanie obce

Na juhozápadnej strane obce sa nad potokom Izra v časti obce nazývanej Hrunok nachádza zrúcanina zničeného hrádku s elipsovitým pôdorysom o rozmeroch 50×30 metrov. Hrad bol pravdepodobne chránený z jednej strany potokom Izra z druhej strany palisádovým opevnením na okraji vyvýšenej plošiny. Súčasný terén naznačuje existenciu niekoľkých stavieb. Palácová stavba s tromi podlažiami a pivničnými priestormi sa nachádzala uprostred návršia. Mala rozmery… Čítať viac

Ruthénska kolonizácia

Obyvateľstvo obidvoch sídlisk sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. O tom, že v kazimírskom chotári boli vinice sú doklady od 17. storočia. 20 Ďalším zdrojom obživy, prevažne miestnych žien, bolo tkanie domáceho plátna, ktoré bolo v obci rozšírené ešte aj v prvej polovici 20. storočia.

Z cirkevných dejín obce

Veľký i Malý Kazimír majú aj svoje cirkevné dejiny. Pravdepodobne najneskôr na prelome 13. a 14. storočia dali zemepáni v Kazimíri postaviť kostol. Zo záznamov vyberačov pápežských desiatkov /1332-1337/ vieme, že v 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter. 21 Po nástupe reformácie kostol slúžil evanjelickým kazateľom, ktorí tam chodili z lastovského kostola v prvej polovici 17. storočia. Kalvínom patril opustený  murovaný… Čítať viac

Bývanie

Na prelome 19. a 20. storočia obec charakterizovala zástavba z pôvodných zrubových a hlinených domov, ktoré boli omazané a obielené. Mali sedlovú i valbovú šindlovú alebo slamenú strechu. Na dvore obyčajne stála letná kuchyňa s murovaným komínom. Pôvodné hlinené domy z nepálených tehál /valkov/ boli trojpriestorové /predňa chiža, priklet, zadňa chiža/, príslušenstvo tvorili komora a maštaľ so samostatnými vchodmi.  Valbové strechy so… Čítať viac