1869
Pre demografický vývoj Veľkého a Malého Kazimíra je v druhej polovici 19. storočia charakteristická stagnácia počtu obyvateľstva. Veľký Kazimír mal roku 1869 549 obyvateľov. V ďalších rokoch sa ich počet znižoval na 463 /1880/, alebo zvyšoval o populačný prírastok na 522 roku 1900. 28 Počet obyvateľov ovplyvňovalo aj vysťahovalectvo, prevažne do zámoria koncom 19. a prvej tretine 20. storočia.
1880
Obdobný vývoj možno pozorovať podľa výsledkov sčítania obyvateľstva aj v Malom Kazimíri. Z 228 obyvateľov roku 1869 sa ich počet znížil v roku 1880 na 199 a o 10 rokov neskôr na 223 obyvateľov. Na prelome 19. a 20. storočia mal Malý Kazimír 220 obyvateľov a pred prvou svetovou vojnou roku 1910 iba 184 občanov. 29
1914
Do osudov ľudí v Malom a Veľkom Kazimíri kruto zasiahla prvá svetová vojna. Po jej vzniku roku 1914 odišli na jej bojiská ako príslušníci rakúsko-uhorskej armády mnohí Kazimírčania. Na jej bojiskách vyhasli životy jedenástich mladých Kazimírčanov, ktorí sa z jej frontov už nevrátili. Taký bol tragický osud Juraja Džupinu, Andreja Rimára, Andreja Kondáša, Michala Kondáša, Andreja Jakaba, Jána Kondáša, Michala Rojtáša, Jána Rimára, Andreja Kondáša, Jana Eštvanika a Jána Rimára. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 14/. Časť vojakov sa vrátila z bojísk prvej svetovej vojny s podlomeným zdravím, alebo strávila niekoľko rokov v ruskom zajatí. Tento osud stihol Michala Horňáka, Andreja Rojtáša, Jána Jacka a iných, /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I. diel, s. 15/.