Na juhozápadnej strane obce sa nad potokom Izra v časti obce nazývanej Hrunok nachádza zrúcanina zničeného hrádku s elipsovitým pôdorysom o rozmeroch 50×30 metrov. Hrad bol pravdepodobne chránený z jednej strany potokom Izra z druhej strany palisádovým opevnením na okraji vyvýšenej plošiny. Súčasný terén naznačuje existenciu niekoľkých stavieb. Palácová stavba s tromi podlažiami a pivničnými priestormi sa nachádzala uprostred návršia. Mala rozmery približne 21×14 metrov a hrúbku muriva z lomového kameňa 1 meter. Ďalší, pravdepodobne tiež obytný dvojpriestorový objekt sa nachádzal v priestore 12×15 metrov južne od paláca. V severnej časti nádvoria pred vstupom do objektu sa nachádzali hospodárske objekty. Menší jazykovitý výbežok mierne vyvýšený sa napájal na hrádok, ktorý bol významný ako strategické predpolie. Neskôr bol na ňom postavený kostol. / Pozri: Mazánik, R. : Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, časť Kazimír, hrádok v Kazimíri/.
Mnohé historické skutočnosti nasvedčujú, že z obce Veľký /Vyšný/ Kazimír sa postupne odčlenil Malý /Nižný/ Kazimír. Ferdinand Uličný udáva, že od polovice 14. storočia jestvovali dve kazimírske sídliská, ktoré boli v listinách označované ako Veľký /Vyšný/ a Malý /Nižný/ Kazimír. 5 Tomu zodpovedá aj vývoj názvu obce. Názov obce Veľký Kazimír sa vyvíjal z Kamer /1270/ na Kazmer /1296/, Kazmeyr /1334/, Nagykazmer /Veľký Kazimír, 1454/, Kazmír /1773/, Veľký Kazymír /1808/, Veľký Kazmír /1920/ a Veľký Kazimír /1927/.
1270
V listine mladšieho uhorského kráľa Štefana z roku 1270 je prvá písomná správa o Kazimíri. Hovorí o darovaní a ohraničení hradného panstva Füzér, ktoré na východe susedilo s chotárom dediny Kazimír. Obec Kazimír patrila v tomto čase šľachticovi Petrovi
/„ … metam terre Petri Kamer vocate“/. 4 Z uvedenej listiny vyplýva, že Kazimír nebol súčasťou tohto panstva.
1454
Z uvedeného možno predpokladať, že keď roku 1454 sa objavuje v listinách Veľký Kazimír /Nagykazmer/, musel už existovať aj jeho protiklad Malý Kazimír. Napriek tomu nedokážeme presne chronologicky určiť kedy sa pôvodne jednotná obec rozdelila na Malý a Veľký Kazimír. S názvom Malý Kazimír, resp. Nižný Kazimír sa v archívnych dokumentoch stretávame od polovice 14. storočia. V obidvoch častiach pôvodne jednotnej obce mali kúrie tamojší zemania.
1773
V neskorších archívnych dokumentoch nachádzame roku 1773 názov Malý Kažmír, 1808 – Malý Kazymír, 1920 Malý Kazmír a roku 1927 Malý Kazimír. Aj tieto skutočnosti nasvedčujú, že pôvodne jednotná obec sa v priebehu historického vývoja v určitých obdobiach zlučovala v jeden administratívno-správny celok a v iných bola rozdelená. Preto sa súbežne možno stretnúť s názvami Malý /Nižný/ a Veľký /Vyšný/ Kazimír.
Najstaršie pomenovania obce v tvare Kazmer /Kazmyr/ sú pomaďarčené od osobného mena Kazimír. Ján Stanislav odvodzuje názov obce od rodového mena Kaziměr. Z uvedeného vyplýva, že muž s uvedeným menom žil ako zemepán v dedine, ktorá od jeho mena prijala názov. 6
Ferdinand Uličný predpokladá, že dedina Kazimír existovala pred 11. storočím. Aj z najstaršej písomnej správy z roku 1270 vyplýva, že dedina patrila Petrovi, ktorý v Kazimíri býval, a preto pri svojom mene používal prídomok „ de Kazmer“. Rovnako aj jeho potomstvo, ktoré dedilo majetky v obci ešte v 17. storočí, používalo prídomok z Kazimíra /„de Kazmer“/. 8