Po vzniku ČSR

Kategória

1881

Do roku 1881 patril Malý a Veľký Kazimír do Abovskej župy. Po roku 1881 bol začlenený natrvalo do Zemplínskej župy. Veľký Kazimír mal notariát s vedením matriky. Poštový úrad, telegraf a železničná stanica boli v Luhyni –  Michaľanoch. V obci bol farský úrad rímskokatolíckej cirkvi, gréckokatolícky bol v Brezine /Kolbaš/.

1918

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa obce Veľký a Malý Kazimír stali roku 1918 súčasťou vznikajúcej Československej republiky.  Ich demografický vývoj stagnoval  aj v rokoch medzivojnovej ČSR. 

1919

Zaujímavé bolo aj národnostné zloženie obyvateľstva obidvoch obcí. Z 560 obyvateľov Veľkého Kazimíra v roku 1919 bolo 445 česko-slovenskej, 101 maďarskej, 12 nemeckej a 2 inej národnosti. 31 Z uvedeného vyplýva, že obec bola národnostne zmiešaná s výraznou prevahou obyvateľstva Masarykom presadzovanej česko-slovenskej národnosti.
Konfesijné zloženie obyvateľstva charakterizovala prevaha katolíckych cirkví západného a východného rítu. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa hlásilo vo Veľkom Kazimíri roku 1919 313 a  gréckokatolíckemu 166 veriacich. Z reformovaných cirkví mala v uvedenom roku 48 veriacich reformovaná kresťanská cirkev /kalvíni/, 28 osôb sa hlásilo k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a 5  k izraelitom. 32

1919

Z porovnania demografického  vývoja vyplýva, že v rokoch 1919 – 1928 došlo k zníženiu počtu obyvateľstva, ktoré bolo spôsobené hlavne vysťahovalectvom. Viacerí obyvatelia z Malého a Veľkého Kazimíra odišli za prácou do Ameriky, prípadne si hľadali obživu ďaleko od rodnej obce, pretože pracovných príležitostí v regióne bolo málo. Vysťahovalectvo bolo teda sociálnym javom, ktorý výrazne ovplyvnil život obyvateľov obidvoch obcí.

1919

Malý Kazimír mal po vzniku ČSR roku 1919 41 domov a 163 obyvateľov, z toho 72 mužov a 91 žien. Z uvedeného počtu obyvateľov bolo 146 česko-slovenskej, 10 maďarskej a 7 inej národnosti. Aj v Malom Kazimíri mali dominantné postavenie v konfesionálnom zložení obyvateľstva katolícke cirkvi východného a západného rítu. Gréckokatolícka cirkev mala 68 veriacich a rímskokatolícka 50 veriacich. K reformovanej kresťanskej cirkvi sa hlásilo 38, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 5 a izraelitskej 2 osoby.33 Rímskokatolícki veriaci chodili na liturgiu do Veľkého Kazimíra, gréckokatolíci do Lastoviec.

1919

Obce Malý a Veľký Kazimír sa po vypuknutí Maďarskej republiky rád roku 1919 ocitli vo víre vojnových udalostí. Do maďarskej Červenej armády Bélu Kuna vstúpil aj Kazimírčan Andrej Bogdaň. Po obsadení Veľkého Kazimíra Červenou armádou MRR sa v obci ujalo moci direktórium v zložení: Michal Begala, Andrej Bogdaň,  Babčák, Kalnaši a Prezucha. Okamžite prevzalo do správy majetok grófa Berchtolda, ktorého správcom sa stal člen direktória Kalnaši. Gróf Berchtold bol aj s rodinou internovaný v Budapešti, odkiaľ sa po páde MRR vrátil do Veľkého Kazimíra. Československá štátna moc sa v obci upevnila až po príchode legionárov. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I. diel, s. 17/.

1919

Predpokladáme, že vývoj obce poznačili neusporiadané pomery v rokoch 1919 – 1922. Preto nachádzame prvý zápis zastupiteľstva obce Malý Kazimír až  29. 3. 1923. Obecné zastupiteľstvo vtedy tvorili: Andrej Rendeš – richtár, členovia: Ján Zamba, Ján Mižák ml. a Andrej Rendeš. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel,s. 18/.

1921

Pri sčítaní obyvateľstva roku 1921 mal Veľký Kazimír 536 obyvateľov a Malý Kazimír 173 osôb.

1923

Obecné zastupiteľstvo vo Veľkom Kazimíri zasadalo 15. 3. 1923 a pracovalo v tomto zložení: Mikuláš Pavai – richtár, členovia: Ján Babčák, Michal Čižmár, Juraj Kondáš, Michal Kondáš, Ján Rendeš, Andrej Begala, Ján Kondáš, Andrej Parnahaj, Andrej Mitro a Andrej Hudačko. Pri obecných zastupiteľstvách  pracovali finančné komisie. Vo Veľkom Kazimíri boli vo finančnej komisii Ján Mižák, Ján Cibák, Ján Ihnát a Michal Horňák. V Malom Kazimíri pracovala finančná komisia v zložení: Michal Eštok, Ján Zamba a Ján Cibák /Pozri: Kronika obce Veľký Kazimír, I.diel, s. 18-19/.

1923

Veľký Kazimír bol sídlom notárskeho úradu, do ktorého patrili obce: Veľký Kazimír, Malý Kazimír, Kolbaš /Brezina/, Byšta a Lastovce. Obvodným notárom vo Veľkom Kazimíri bol v 20-tych rokoch 20. storočia Bernat Mackovič. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 19/.
V rokoch medzivojnovej ČSR prevažná časť želiarov a poľnohospodárskych robotníkov pracovala na miestnom veľkostatku grófa Berchtolda.  Deputátnici na tomto veľkostatku dostávali ročne 300 – 400 Kč a asi 9 q obilia. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 20/.  V obci bolo aj niekoľko malých a stredných roľníkov, ktorí získali pôdu po pozemkovej reforme v 20-tych rokoch 20. storočia.

1926

Pozemková reforma, ktorá sa mala uskutočniť v podmienkach Veľkého Kazimíra parceláciou pozemkov grófa Berchtolda sa odďaľovala. Až v roku 1926 presadili kazimírski deputátnici  uskutočnenie tejto pozemkovej reformy. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 37/.

1928

V polovici roku 1928 sa Veľký Kazimír stal sídlom obvodného  notárskeho úradu. Zvláštnosťou Veľkého Kazimíra bolo, že už koncom  18. storočia mal liehovar. 34 Neskôr si výrobu alkoholu zachoval v likérke.

1928

Z administratívno-správneho hľadiska boli obce Veľký a Malý Kazimír do polovice júna 1928 súčasťou Sečovského okresu. V polovici roku 1928 sa stal sídlom okresu Trebišov a Veľký i Malý Kazimír prešli do novovytvoreného okresu. V uvedenom čase mal Veľký Kazimír 536 obyvateľov, vlastný notariát a rímskokatolícku ľudovú školu. V obci bol rímskokatolícky farský úrad, kým gréckokatolícki veriaci mali naďalej svoj farský  úrad v Brezine /Kolbaš/ a reformovaní v Lastovciach. Četnícka stanica bola v Kuzmiciach, zdravotný obvod v Michaľanoch. 35

1930

V roku 1930 sa počet Veľkokazimírčanov znížil na 523, kým Malokazimírčanov sa zvýšil na 190 obyvateľov. 30

1937

V rímskokatolíckej ľudovej škole pôsobili od jej vzniku títo učitelia: Ridarcsik /1868-1886/, Jozef Lukács /1887-1910/, Ján Absolon /1910-1918/. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky bola obnovená rímskokatolícka ľudová škola s týmito učiteľmi: Roman Béreš /1918-1920/, František Probala Palášti /1920-1926/, Michal Sýkora /1926-1932/. V novozriadenej druhej triede bola prvou učiteľkou v dejinách školy vôbec Šarlota Tóthová /13. 10. 1929 – 30. 6. 1931/. V ďalších rokoch obsadili učiteľské miesta v kazimírskej škole Michal Mitro /1931-1932/, Ferdinand Nagy, Mikuláš Hudák,  Štefan Fedák /1932-1933/, Ján Pivovarči, Pavol Ortuta /1933-1936/, Anna Prikazská /1932-1934/, Vlastimila Navrátilová /1935-1936/. Časté striedanie učiteľov bolo ovplyvnené tým, že do 1. 9. 1937 nebolo definitívne zriadené druhé učiteľské miesto. Prístavbou druhej triedy, ktorú zrealizovali gréckokatolícki veriaci v rokoch 1936-1938, sa podarilo zvýšiť počet tried.

1937

V školskom roku 1936/1937 bola zriadená Štátna ľudová škola v Malom Kazimíri.  Už prvý učiteľ František Molnár musel znášať tvrdé odnárodňovacie snahy po pričlenení obce k Maďarsku v novembri 1938. Napriek tomu vyučoval miestne deti po slovensky až do roku 1942, keď ho na učiteľskom mieste vystriedal maďarský pedagóg Strasser a po ňom učiteľka Kaduková. Vo veľkokazimírskej štátnej ľudovej  škole pôsobil v rokoch 1937-1941 Ján Kažimír, ktorého vystriedali maďarskí učitelia Ilona Barszó, Lajos Broksch a Klára Kunderová. /Pozri: Kronika obce Kazimír, I. diel, s. 216-217/.

1937

Rozhodujúcu politickú moc vo Veľkom a Malom Kazimíri mala v rokoch medzivojnovej ČSR agrárna strana, ktorá mala hlavné zázemie u miestnych roľníkov. Kazimírčania neprejavovali veľký záujem o politické dianie a neradi prezentovali svoje politické názory.
V prvých desaťročiach 20. storočia a v 20-tych rokoch medzivojnovej ČSR sa do USA, Kanady, Južnej Ameriky a iných krajín odsťahovali za prácou mnohí Kazimírčania. V kronike obce nachádzame mená Michal Mika, Jozef Hudačko, Stropkai, Juhás, Ján Čišnaj, Michal Kondáš, Ján Rendeš, Michal Rendeš, Andrej Pokrivňák, Jozef Kondáš, Ján Husár, Michal Bogdaň, Andrej Rojtáš, Ján Kondáš, Ján Smerek, Mikuláš Čebreňák, Pavol Takáč, Andrej Sokira, Mikuláš Begala, Andrej Sivák, Pavol Mann, Michal Smerek, Andrej Bogdaň, Andrej Barna, Ján Rimár a Babčák. / Pozri:  Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 13/.

1938

Po viedenskej arbitráži /2.11.1938/ stihol Kazimír podobný osud ako ďalšie zemplínske obce – bol pripojený k horthyovskému Maďarsku. Bol malou obcou v okrese Sátoraljaújhely, ktorej chotár mal 1269 katastrálnych  holdov. Mal 600 obyvateľov, z ktorých 170 sa hlásilo k maďarskej, 429 k slovenskej a 1 k rusínskej národnosti. Z hľadiska náboženskej príslušnosti bolo 313 rimokatolíkov, 212 gréckokatolíkov, 52 reformovaných /kalvínov/, 12 evanjelikov augsburského vyznania, 10 izraelitov a 1 mal inú príslušnosť. 36

1938

Začiatkom novembra 1938 vítal po slovensky  veľkokazimírsky richtár Andrej Mitro  maďarských dôstojníkov a vojakov prichádzajúcich do obce od Malého Kazimíra. V noci sám zvesil a spálil maďarské trikolóry z budov v obci. Skupina kazimírskych mládencov na čele s richtárom odišla z obce na slovenské územie, aby nemusela nastúpiť do horthyovskej armády. Boli medzi nimi Michal Babčák, Andrej Mucha, Andrej Miko a Juraj Farkaš. Keď  sa po čase do obce vrátili, boli väznení a po prepustení museli nastúpiť vojenskú službu v horthyovskej armáde. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 37-40/.

1938

V Malom Kazimíri vítal horthyovských vojakov richtár Ján Ihnát s občanmi a slávobránou postavenou na ceste do Michalian. Už 24. 11. 1938 bolo v Malom Kazimíri, kde časť obyvateľstva mala promaďarskú orientáciu, zhromaždenie občanov, na ktorom zvolili predstavenstvo obce v tomto zložení: Štefan Zamba, Andrej Tóth, Michal Zamba ml.a Ján Cibák. Náhradníkmi boli: Ján Ihnát, Ján Rendeš st. a Michal Pazúr. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 42/.

1940

Napriek promaďarskej orientácii časti Malokazimírčanov sa v miestnej  škole zásluhou slovenského učiteľa Molnára vyučovalo po slovensky až do školského roku 1942 – 1943, keď na jeho miesto  nastúpil maďarský pedagóg Strasser. /Pozri: Kronika obce V. Kazimír, I.diel, s. 43/.
V roku 1940 bol Notársky úrad vo Veľkom Kazimíri zrušený a zriadený Notársky úrad     v Michaľanoch.
V obci bola jedna rímskokatolícka ľudová škola. Maďarčina sa stala úradným jazykom, čo ťažko doľahlo na obyvateľstvo týchto slovenských obcí a zvlášť na školskú mládež.   Obyvateľstvo chodilo na trhy do Sátoraljaújhely. Najbližšia železničná stanica bola v Luhyni – Michaľanoch.

1940

Malý Kazimír, ktorý bol tiež  pričlenený k Maďarsku, mal roku 1940  211 obyvateľov. Z národnostného hľadiska sa hlásilo 44 k maďarskej, 165 k slovenskej, 1 k rusínskej a 1 k inej národnosti. Z konfesijného hľadiska žilo v obci 84 rimokatolíkov, 80 gréckokatolíkov, 36 reformovaných /kalvínov/, 5 evanjelikov augsburského vyznania, 5 izraelitov a 1 iného vyznania. Obec mala 43 domov a jednu štátnu ľudovú školu. 37

1944

Odchod grófa Berchtolda z Veľkého Kazimíra v septembri 1944 bol predzvesťou pádu horthyovského režimu a  obnovenia Československej republiky.
Napriek tomu, že sa v Kazimíri doposiaľ neuskutočnil archeologický výskum, písomné pramene nás utvrdzujú v tom, že v jeho susedstve sa nachádzali osady Roňva a Kuchlin, ktoré však za bližšie neurčených okolností zanikli. 38

Zverejnené 11. januára 2021.
Bez úpravy .