1944
Školský rok 1944/1945 bol po mesiaci vyučovania prerušený. Po vstupe Červenej armády do obidvoch obcí bola v školskej budove umiestnená poľná nemocnica. Vyučovanie bolo obnovené až 5. 6. 1945. Vtedy začal v škole pôsobiť výpomocný učiteľ Ján Václavský a po týždni aj ďalší pedagóg Irena Šalamonová.
Z rímskokatolíckej ľudovej školy sa po zoštátnení školstva 12. 6. 1945 stala Štátna ľudová škola vo Veľkom Kazimíri s dvomi triedami.
1945
Škody na školskom zariadení počas vojny boli odhadnuté na 30 tis. Kčs. Na učiteľské miesta v školskom roku 1945/1946 nastúpili manželia Jozef a Františka Fiľakovskí. Jozef Fiľakovský sa čoskoro stal riaditeľom školy.
1946
V Malom Kazimíri vyučoval v jednotriednej škole učiteľ Juraj Gecik. Pre malý počet žiakov sa táto škola k 1. 9. 1946 začlenila do Štátnej ľudovej školy vo Veľkom Kazimíri. Škola sa rozšírila a v školskom roku 1946/1947 mala 81 žiakov.
1947
Štátna detská opatrovňa vo Veľkom Kazimíri bola zriadená 20. 12. 1947. V školskom roku 1949/1950 odišli zo školy manželia Fiľakovskí, ktorých nahradili Jozef a Júlia Bilčákovci. Časté striedanie učiteľov škole neprospievalo.
1952
Škola mala aj svoje tradície. Od roku 1952 sa pravidelne konala slávnosť vítania Deda Mráza. Tieto podujatia organizovala PO ČSM, v ktorej popri žiakoch aktívne pracovali aj učiteľky Katarína Pápežová a Mária Timková. Riaditeľ školy Karol Kocián pôsobil dlhšie obdobie vo funkcii tajomníka ZO ČSM
1953
V školskom roku 1953/1954 sa stal riaditeľom školy Juraj Madzin a učiteľkou Mária Kerestianová. Po niekoľkých rokoch v školskom roku 1957/1958 sa riaditeľom školy stal Šimon Kráľ a učiteľkou Katarína Pápežová.
1954
Po voľbách roku 1954 dostali MNV zvýšenú právomoc, ktorú zabezpečovali prostredníctvom komisií ako poradných orgánov rady. K zmene došlo aj vo funkcii predsedu MNV vo Veľkom Kazimíri. Po Jánovi Demkovi sa stal novým predsedom MNV Andrej Nízky, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1959, keď ju prevzal Juraj Počuvaj. MNV mal po roku 1954 tieto komisie: pôdohospodársku /predseda Andrej Perháč/, trestnú /predseda Michal Sovák/, finančnú /predseda Juraj Madzin/, osvetovú /predseda Juraj Madzin/.
1954
Zvýšila sa zamestnanosť Kazimírčanov. Popri poľnohospodárstve pracovali na železnici, prekládkovej stanici v Čiernej nad Tisou, ako aj v stavebných podnikoch v Trebišove, tehelni Lastovce a na rôznych pracovných miestach v Košiciach. V družstvách pracovali väčšinou ženy. JRD v Malom i Veľkom Kazimíri boli celoobecné a prospievali veľmi slabo.
1960
V decembri 1960 bol z funkcie riaditeľa odvolaný Šimon Kráľ a novým riaditeľom bol menovaný Karol Kocián. Z funkcie riaditeľa Okresného svetového domu v Trebišove prišiel začiatkom januára 1961 ako učiteľ Pavol Dojčák. V školskom roku 1960/1961 sa škola rozšírila na trojtriednu. Pedagogický kolektív posilnila nová učiteľka Mária Timková.
1961
V školskom roku 1960/1961 žiaci dostali po prvýkrát bezplatne učebnice a učebné pomôcky. Došlo aj k premenovaniu školy z národnej na Základnú deväťročnú školu, ročník 1. – 5. v Kazimíri.
1960
Pred voľbami do národných výborov, Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia roku 1960 došlo k spojeniu obcí Malý a Veľký Kazimír do spoločnej obce s názvom Kazimír. Vo voľbách 12. 6. 1960 boli do MNV v Kazimíri zvolení: Juraj Počuvaj /predseda/, Jozef Sakalšega /tajomník/ a členovia rady: Andrej Cibák, Andrej Zamba, Ján Zamba, Irena Segalová a Mikuláš Barna. Za poslanca ONV bola zvolená Jarmila Cibáková a poslanca KNV Ján Záhoran. Predsedom poľnohospodárskej komisie sa stal Andrej Cibák, školsko-kultúrnej Mikuláš Barna, finančno-plánovacej Ján Zamba a komisie pre výstavbu Andrej Zamba.