1945
Pri odstraňovaní následkov druhej svetovej vojny a povojnovej výstavbe zničených obcí pripadla rozhodujúca úloha miestnym národným výborom. Z archívnych dokumentov vyplýva, že v októbri 1945 sa členmi MNV vo Veľkom Kazimíri stali: Andrej Barna /poľnohospodársky robotník na grófskom veľkostatku/, Juraj Počuvaj, Ján Kondáš, Michal Kondáš, Ján Papčák, Ján Stropkai, Jozef Zbojovský, Jozef Rojtáš, Andrej Andor, Pavol Begala, Michal Lešo, Andrej Ciberej, Andrej Janoško a Ján Demko. Funkciu predsedu MNV istý čas vykonával Ján Babčák, ktorého usvedčili z protištátnej činnosti počas druhej svetovej vojny. Tajomníkom MNV a veliteľom národnej milície vo Veľkom Kazimíri bol od 2. 1. 1945 Ján Kondáš.
1945
Bezprostredne po zvolení členov MNV prišli na ONV v Trebišove sťažnosti občanov, ktorí žiadali reorganizovať MNV vo Veľkom Kazimíri. Argumentovali tým, že boli uskutočnené zmanipulované voľby 4. 11. 1945. ONV v Trebišove tieto voľby neuznal a nariadil uskutočniť nové 15. 11. 1945.
1945
V živote Veľkého i Malého Kazimíra mali v tomto čase rozhodujúci politický vplyv Komunistická strana Slovenska /KSS/ a demokratická strana /DS/. Dohodou týchto politických strán s prevažnou väčšinou obyvateľstva obidvoch obcí bol zvolený MNV 15. 11. 1945 v tomto zložení: Andrej Pokrivňák, predseda MNV /KSS/, Andrej Bogdán, podpredseda MNV /DS/, Ján Kondáš, tajomník MNV /KSS/, Ján Takáč, pokladník /DS/. Členovia MNV vo veľkom Kazimíri: Ján Demko /KSS/, Michal Rojtáš /DS/, Ján Parnahaj /DS/, Pavol Mann /DS/, Andrej Ciberej /KSS/, Andrej Barna /DS/, Andrej Kondáš st., Pavol Begala, Pavol Kondáš, Michal Kondáš /DS/, Ján Stropkai. Náhradníkmi boli Jozef Rojtáš, Andrej Zamba /KSS/, Andrej Bogdan ml. a Ján Lešo.
1945
Poľnohospodárstvo bolo dominantným výrobným odvetvím väčšiny Kazimírčanov. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy patrila takmer všetka orná pôda veľkostatku grófa Berchtolda. Vydaním nariadenia SNR č. 4/1945 Zb. z 27. 2. 1945 bola schválená konfiškácia pôdohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov, zradcov a nepriateľov slovenského národa. Plénum ONV v Trebišove schválilo 26. 2. 1945 vyvlastnenie majetkov maďarských veľkostatkárov bez náhrady. Na tomto základe bol vyvlastnený a postupne pridelený roľníkom a bezzemkom aj veľkostatok grófa Berchtolda vo Veľkom Kazimíri. Parcelácia tejto veľkostatkárskej pôdy bola zdĺhavým a značne konfliktným procesom. Pôda z majetku grófa Berchtolda mala byť pridelená v prvom rade deputátnikom, príslušníkom protifašistického odboja a až potom iným uchádzačom. Parcelácia tejto pôdy však nebola ešte roku 1948 celkom ukončená.
1946
Prvým meraním politických síl po druhej svetovej vojne boli voľby roku 1946. Víťazom volieb v Malom i Veľkom Kazimíri sa stala demokratická strana /DS/. Podporu dostala hlavne od malých a stredných roľníkov, ktorí mali v obidvoch obciach rozhodujúce zastúpenie. Do MNV však vstúpili aj komunisti. Po prvom povojnovom predsedovi MNV Jánovi Babčákovi sa v roku 1946 stal novým predsedom MNV Andrej Pokrivňák. Po nich túto rozhodujúcu funkciu v obci obsadil Andrej Kondáš ml. za demokratickú stranu.
1946
Aj v Malom Kazimíri sa na základe nariadenia Rady ONV v Trebišove v januári 1946 uskutočnila reorganizácia MNV za účasti tridsiatich voličov. Dovtedajší predseda MNV Ján Peti predložil návrh na nový prípravný výbor na čele s roľníkom Andrejom Rendešom, ktorého potom zvolili za predsedu MNV v Malom Kazimíri. Podpredsedom sa stal roľník Ján Voloch a pokladníkom robotník Ján Zamba. Členmi MNV boli Ján Cibák, Ján Ihnát, Andrej Takáč, Michal Rendeš, Michal Zamba, Jozef Adamčík. Takto sa konštituovali jedny z prvých národných výborov v týchto obciach.
1946
V marci až novembri 1946 prebiehali intenzívne rokovania o pričlenení Breziny k Obvodnému úradu MNV vo Veľkom Kazimíri. V decembri 1946 bola obec Brezina vyčlenená z Obvodného úradu MNV v Kuzmiciach a pričlenená k Obvodnému úradu MNV vo Veľkom Kazimíri.
1946
Napriek uvedeným problémom sa hospodársky život Veľkého a Malého Kazimíra nezastavil. Podľa súpisu evidencie a klasifikácie fondu hospodárskych zvierat bolo vo Veľkom Kazimíri v auguste 1946 60 koní. V Malom Kazimíri mali v tom istom čase 17 koní. Bola to teda už značná ťažná sila, ktorá umožňovala obrobiť roľnícke polia a dopestovať úrodu.
1946
V priebehu vojny viacerým roľníkom zobrala Červená armáda kone a povozy výmenou za ranené alebo vyčerpané kone. Preto bolo nutné tie kone, na ktoré nemali občania vlastnícke právo, majetkovoprávne vysporiadať. Tak boli v júli 1946 od ČA nadobudnuté kone majetkovoprávne vysporiadané u Michala Rendeša v Malom Kazimíri a Juraja Rendeša vo Veľkom Kazimíri.
Chlapi odchádzali za pracovnými príležitosťami do českého pohraničia. Domov sa vracali iba na sezónne práce /žatva, kosenie lúk, jesenné práce/.
Remeselníci – živnostníci nepatrili v povojnových rokoch do socialistického sektoru, ale boli významným prínosom pre hospodársky rozvoj obcí. Opravu a výrobu kolies vo Veľkom Kazimíri zabezpečoval kolár Michal Baňacký, kováčske práce František Helmeci. Hostinskú a výčapnícku koncesiu na základe žiadosti z 3. 8. 1945 dostal od Povereníctva obchodu a priemyslu v Bratislave v apríli 1947 Andrej Kondáš z Veľkého Kazimíra. Mohol predávať pálené liehové nápoje, pivo, víno a ovocné víno
1947
Povojnový život obcí sprevádzali aj značné zásobovacie ťažkosti. Nedostatok tovarov dennej spotreby si vynútil zaviesť prídelový systém, ktorý sa realizoval vydávaním potravinových lístkov, poukazov na šaty, obuv, hygienické potreby a podobne. Informoval o tom Obvodný úrad NV vo Veľkom Kazimíri, na čele ktorého stál v roku 1947 Peter Svitek.
1947
Kultúrny život v obciach koordinovali miestne osvetové rady. Aktívnu úlohu zohrali v povojnových rokoch aj vo Veľkom a Malom Kazimíri. S ich aktivitou a režijnými schopnosťami riaditeľa školy Jozefa Fiľakovského súvisí práca divadelného ochotníckeho krúžku pri Miestnom odbore Matice slovenskej vo Veľkom Kazimíri. Už v júli 1947 sa prezentovali členovia tohto ochotníckeho krúžku divadelným predstavením I. Gajdoša Zlatý kvet z Tatranskej doliny v miestnosti štátnej ľudovej školy. V decembri 1947 pripravil Jozef Fiľakovský divadelné predstavenia Tri vrecia zemiakov a Rátačky v štátnej ľudovej škole, ktoré boli spojené s ľudovou veselicou. Tak sa kládli základy povojnového kultúrneho života vo Veľkom Kazimíri. Problémom však zostávalo, že MNV neprispieval v roku 1946 na štátnu osvetovú starostlivosť v obci, nemal obecného kronikára ani verejnú čitáreň. Napokon bol za obecného kronikára určený riaditeľ školy Jozef Fiľakovský a knižničnú radu v roku 1946 v obci vytvorili A. Sokira, M. Rojtáš, J. Toma, P. Bogdaň, M. Kar, A. Rendeš, A. Perháč, M. Zamba, M. Pazúr, J. Michalko.
1947
Obec Veľký Kazimír žiadala v apríli 1947 ONV v Trebišove o prídel pasienku zo skonfiškovaného majetku dr. Štefana Károliho, pretože nemala vlastné lúky na pastvu dobytka. Bývalí urbarialisti z obce vlastnili 40 kat. jutár pasienkov. Pasienok po dr. Károlim mala obec v prenájme od Správy štátnych lesov v Slanci.
Začiatkom mája 1947 povolil ONV v Trebišove rekonštrukciu obecnej cesty Veľký Kazimír – Lastovce s finančným nákladom 250 tis. Kčs a stavbu mosta s finančným krytím 350 tis. Kčs. .
Vo finančnom hospodárení obcí Veľký a Malý Kazimír boli nedostatočné finančné zdroje. Preto nemohli obce financovať mnohé plánované rekonštrukčné a rozvojové akcie.
Len čo sa aspoň čiastočne uspokojil hlad bezzemkov a maloroľníkov po pôde, vznikli ďalšie bariéry napredovania hospodárskeho života obidvoch obcí. Prídelový systém doplnili pre roľníkov predpísané dodávky na verejné zásobovanie /kontingenty/ na tzv. obilné knižky /obilie, kukurica, zemiaky, repa, mäso, bravčová masť, vajíčka, seno, slama a iné/. Za nesplnenie dodávok na verejné zásobovanie boli finančné pokuty alebo „vymetanie komôr“, ktoré uskutočňovala obávaná „Perunova brigáda“.
1947
Podľa súpisu poľnohospodárskych zvierat bolo k 1. 1. 1947 v Malom Kazimíri 19 koní, 114 ks dobytka, 59 ošípaných, 7 oviec, 207 sliepok, 25 husí a 6 kačíc. Vo Veľkom Kazimíri bolo v uvedenom čase 66 koní, 352 ks hovädzieho dobytka, 309 ošípaných, 110 oviec, 657 sliepok, 77 husí, 99 kačíc a 3 morky. Aj tento súpis potvrdzuje, že občania si vytvárali potrebnú hospodársku i potravinársku základňu v ťažkých rokoch povojnového života.
1948
Presídľovanie občanov z ČSR do Maďarska sa obcí Veľký a Malý Kazimír nedotklo. V januári 1948 však 14 občania z Veľkého Kazimíra a 6 obyvateľov Malého Kazimíra požiadali prostredníctvom ONV v Trebišove Reslovakizačnú komisiu v Bratislave o priznanie slovenskej národnosti. Vo Veľkom Kazimíri to boli Július Bajzath /ročník 1888/ , Michal Baňacký /1910/, vd. Emma Haščáková /1888/, František Helmeci /1914/, Imrich Herčík /1892/, Pavol Husár /1908/, Vojtech Jožefi /1894/, Jozef Kondáš /1904/, vd. Mária Naďová /1886/, Michal Nechtila /1896/, Michal Sovák /1909/, Michal Stropkaj /1882/, Štefan Tóth /1906/ a Juraj Zaturecký /1876/. V Malom Kazimíri požiadali o reslovakizáciu Žofia Jožefiová /1896/, Pavol Jurko /1915/, Michal Pazúr /1905/, Andrej Tóth /1900/, Andrej Tóth /1902/ a Štefan Zamba /1883/.