1938
Obce Veľký a Malý Kazimír boli po tzv. viedenskej arbitráži 2. 11. 1938 pripojené k horthyovskému Maďarsku.
1939
V nasledujúcom roku 1. 9. 1939 vznikla útokom fašistického Nemecka na Poľsko druhá svetová vojna. Aj v týchto obciach sa vojnové roky tragicky zapísali do osudov ľudí, ktorí na frontoch i v zázemí stratili svojich blízkych, prípadne sa z vojny vrátili so zraneniami a podlomeným zdravím.
Z archívnych prameňov vyplýva, že niektorí obyvatelia Veľkého a Malého Kazimíra sa zúčastnili antifašistického odboja a vstúpili do I. Československého armádneho zboru v ZSSR, prípadne bojovali proti fašizmu ako partizáni. Takým bol Andrej Džupin z Veľkého Kazimíra, ktorý vstúpil ako dobrovoľník do I. Československého armádneho zboru v ZSSR a prešiel s ním dlhú bojovú cestu. 1
V protifašistickom odboji ako partizán pôsobil aj Ján Voloch z Malého Kazimíra. 2
1944
S približujúcou sa líniou frontu v novembri 1944 svitala aj nádej na oslobodenie spod horthyovského režimu pre Kazimírčanov. Súčasne ožívala nádej prinavrátenia obce do obnovujúcej sa Československej republiky.
1944
V nočných hodinách 30. 11. 1944 prekročili jednotky 24. a 351. streleckej divízie 4. ukrajinského frontu Ondavu a postupne oslobodzovali dediny v pohraničnom pásme Trebišovského okresu. Jednotky 351. a 237. streleckej divízie Červenej armády /ČA/ prenasledovali nepriateľa v smere na Nižný Žipov a Brezinu /Kolbaš/. Počas týchto oslobodzovacích bojov vstúpili jednotky ČA 17. 12. 1944 do Veľkého a Malého Kazimíra. 3
1945
Už 5. januára 1945 bol zvolený prvý Miestny národný výbor vo Veľkom Kazimíri. Jeho predsedom sa stal Ján Babčák, tajomníkom Ján Kandráč a pokladníkom Ján Takáč. Členmi MNV boli: Ján Toma, Andrej Bogdaň, Andrej Džupin, Michal Rojtáš, Andrej Sokyra a Pavol Begala.
Bezprostredne po prechode frontu sa občania Veľkého a Malého Kazimíra dožadovali zaplatenia finančnej ujmy, ktorá im vznikla z neuhradených dodávok pre ČA /potraviny, seno, slama, kone, vozy, postroje a iné/. Argumentovali tým, že získané peniaze by im pomohli pri obnove poškodených domov v obci a odstraňovaní ostatných následkov vojny.
1946
Po prechode frontu sa uskutočnila na jar 1946 v obci Veľký Kazimír exhumácia pochovaných Červenoarmejcov. V štyroch hroboch boli pochované štyri telá príslušníkov ČA, ktoré boli odvezené a pochované na centrálnom cintoríne ČA pod Hrádkom v Michalovciach. 4
Vo veľkokazimírskom kaštieli bola počas prechodu frontu vojenská nemocnica Červenej armády. 5
Z bojísk druhej svetovej vojny sa nevrátili: Juraj Farkaš, Ján Pokrivňák, Michal Toma, Ján Sokyra, Ján Kopčo, Michal Rojtáš a ďalší.
1947
Veľký a Malý Kazimír v hlásení tamojšieho obvodného úradu národných výborov veľké vojnové škody neudával. Napriek tomu bolo odstraňovanie následkov vojny a výstavba častí zničených obcí nesmierne náročnou úlohou. V obvode Kazimír boli najviac zničené Michaľany, kde do konca roku 1947 malo byť opravených asi 100 domov. V obci Kolbaš /Brezina/ začali s opravou asi 20 domov a hospodárskych budov. Opravy realizoval Štátny stavebný úrad. Osada Dringáč /súčasť Lastoviec/ bola celkom vypálená a s jej výstavbou sa začínalo veľmi oneskorene.
1948
V máji 1948 Obvodný úrad MNV Veľký Kazimír zostavil zoznam invalidov z druhej svetovej vojny. Možno medzi nimi nájsť Jána Asoňa, železničného robotníka z Malého Kazimíra. Ešte krutejší osud stihol Zambu z Malého Kazimíra, ktorý padol v druhej svetovej vojne. Po nezvestných manželoch, ktorí sa nevrátili z druhej svetovej vojny, zostali vo Veľkom Kazimíri vdovy Júlia Kasoniová a Alžbeta Orlovská.