Vývoj obce podľa súpisov

Kategória

1441

Vývoj obce  môžeme charakterizovať na základe zachovaných súpisov. Najstarší z nich z roku 1441 uvádza, že daň kráľovi 18 zlatých zaplatili v uvedenom roku  sedliacke domácnosti v dedine okrem richtárovej, ktorý daň neplatil. 14 Z toho vyplýva, že v dedine muselo byť v tomto čase 18 celých sedliackych usadlostí a domácností mohlo byť aj vyše 20. V ďalšom období sa počet sedliackych rodín znižoval. 

1600

 druhej polovici 16. storočia už v Kazimíri sedliakov nebolo a žili tam iba  veľkokazimírski želiari. V roku 1600  mal Veľký Kazimír len 10 obývaných poddanských domov.

1610

V tom čase tam už  existoval aj kostol s farou i školou a kúria zemanov. 15 Z uvedeného vyplýva, že na prelome 16. až 17. storočia bol Kazimír veľkou dedinou, v ktorej žilo poddanské, zemianske i farské obyvateľstvo. Krvavé 17. storočie bolo tragické pre všetky zemplínske obce. V jeho priebehu sa ako ničivá smršť prehnali cez zemplínske obce kuruci či labanci, ktorí nemilosrdne lúpili a  drancovali vidiek i mestečká. Tento vývoj neobišiel ani Kazimír. Tieto skutočnosti ovplyvnili, že tamojší želiari boli v roku 1610 zdanení iba od 0,5 porty, pričom  predtým pomerne silný sedliacky element už v obci neexistoval. 

1635

Sedliaci a želiari v Kazimíri boli v roku 1635 zdanení iba od 0,75 porty /porta = celá sedliacka usadlosť/. 16 

1663

Navyše, v roku 1663 Kazimír zasiahla morová epidémia, ktorá postihla väčšinu domácností a domáce zvieratá.

1715

Protihabsburské stavovské povstania v 17. storočí, ktoré neobišli ani zemplínske dediny, spôsobili, že po poslednom z nich,  povstaní Františka II. Rákóczyho,  mal na základe súpisu z roku 1715 Kazimír iba 9 domácností a v roku 1720 13 poddanských obydlí. 17 Z uvedeného je zrejme, že v 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. Na prelome 17. a 18. storočia bol Kazimír už iba malou dedinou.

Zverejnené 11. januára 2021.
Bez úpravy .