Z cirkevných dejín obce

Kategória  

Veľký i Malý Kazimír majú aj svoje cirkevné dejiny. Pravdepodobne najneskôr na prelome 13. a 14. storočia dali zemepáni v Kazimíri postaviť kostol. Zo záznamov vyberačov pápežských desiatkov /1332-1337/ vieme, že v 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter. 21 Po nástupe reformácie kostol slúžil evanjelickým kazateľom, ktorí tam chodili z lastovského kostola v prvej polovici 17. storočia. Kalvínom patril opustený  murovaný kostol v obci na prelome 17. a 18. storočia. 22 Prestavbou pôvodného staršieho kostola  bol postavený koncom 19. storočia kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Zo začiatku 19. storočia bol klasicistický kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Klasicistický rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1837. 23

Jednou z dominánt obce bol evanjelický kostol augsburského vyznania, klasicistický zo začiatku 19. storočia s  vežičkou z 20. storočia. Mal rovný strop, hladké fasády, nárožné lizény na priečelí, malé termálne okno na štíte. V interiéri kostola sa nachádzal cenný oltárny obraz Kalvária s bohatým akantom. Oltár bol z prvej polovice 19. storočia. 24

Ďalšou dominantou obce bol neskoroklasicistický rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, ktorý bol postavený roku 1837 a prestavaný koncom 19. storočia. Bol jednoloďovou stavbou s polygonálnym presbytériom a vstavanou vežou. Mal rovné stropy, lizénový rám, masívnu, do strechy vstavanú, vežu. Jeho kazateľnica bola v rokokovej úprave z druhej polovice 19. storočia. Krstiteľnica bola klasicistická, kamenná  z čias stavby kostola. 25

Na návrší sa v obci  nachádzal  kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Bol postavený rozšírením bližšie neurčenej starej stavby. Mal polygonálne zakončenú loď, rovné stropy, hladké fasády  a predstavanú vežu. Veža a štítový múr boli spevnené železnými tiahlami. 26

Zverejnené 11. januára 2021.
Bez úpravy.